Ladislav Csontos: Spoločenstvo je sociálny vzťah, ktorý človeka podrží. Hľadáme spôsoby rozvoja komunitného života

Profesor Ladislav Csontos sa nedávno posadil za jeden panel spolu s nositeľom Templetonovej ceny profesorom Tomášom Halíkom, aby spoločne diskutovali o znameniach čias. Stalo sa tak vo Varšave na medzinárodnej vedeckej konferencii organizovanej Collegiom Bobolanum, ktoré pred viac ako piatimi rokmi udelilo prof. Csontosovi čestný doktorát. 

Prinášame vám celý príspevok o znameniach čias podľa Ladislava Csontosa. Sú o svetlách a tieňoch našej spoločnosti. Svetlejšie stránky spočívajú v (1) praktickej spoluzodpovednosti, (2) živej potrebe komunitného života a (3) o mediácii ako odpovede na fragmentáciu a polarizáciu.

Zjednocujúca a zosekularizovaná Európa ako „znamenie času“ a výzva pre misiu Cirkvi zo slovenskej perspektívy

Vo svojom príspevku chcem poukázať na kľúčové myšlienky týkajúce sa  fragmentácie spoločnosti a reakcie Cirkvi na ňu. Zmenu prinesenú synodálnou atmosférou a inštitucionálne inovácie v kontexte riešenia konfliktov. Môj príspevok je členený do troch tematických okruhov, ktoré analyzujú tieto javy, a na záver sumarizuje ich význam pre pôsobenie Cirkvi v Európe zo slovenskej perspektívy.

Fragmentácia spoločnosti a reakcia Cirkvi

Slovenská republika ako mnohonárodný a konfesionálne rôznorodý štát odráža širšie spoločenské zmeny, ktoré postihujú celú Európu. Čím väčšia je fragmentácia a polarizácia spoločnosti, tým viac sa dá pozorovať aj reakcia Cirkvi – nielen v polarizačnom zmysle, ale aj prostredníctvom nárastu hlasov vyplývajúcich z vnútornej synodálnej atmosféry.

Pozorujeme, že ľudia získavajú väčšie sebavedomie sa nechať počuť, čo vedie k dynamickejšej interakcii medzi cirkevnými predstaviteľmi a veriacimi. V slovenskej spoločnosti, kde sa demografické štruktúry a konfesionálna identita odrážajú v rozličných štatistikách (napr. 56 % príslušníkov Rímskokatolíckej cirkvi, 4 % gréckokatolíkov, 5 % evanjelikov augsburského vyznania a ďalšie skupiny), je viditeľný trend, že rast spoločenskej fragmentácie vedie k výraznejšej a môžeme povedať, že aj k zrelšej reakcii zo strany Cirkvi.

Ľudia získavajú väčšie sebavedomie nechať sa počuť.

Aj politicky je spoločnosť pomerne fragmentovaná, z tradičného členenia pravica/ľavica možno konštatovať, že ľavicové spektrum je výraznejšie a lepšie organizované v dvoch silných politických stranách a schopné osloviť väčšinu voličov.

Pravicové spektrum je viac fragmentované a nedokáže získať dostatočnú podporu voličov, aby bolo schopné zostaviť vládu. Kresťanskodemokratické hnutie sa dlhodobo pohybuje na hranici zvoliteľnosti do parlamentu (5%). Svojou agendou sa málo približuje k agende etablovaných, takpovediac klasických kresťanských strán CDU/CSU v Nemecku.

Kresťania i katolíci sú roztrúsení takmer vo všetkých politických stranách. To spolu so systematicky živenými resentimentmi na sociálne istoty socialistického režimu vytvára živnú pôdu pre politickú demagógiu a populizmus najmä ľavice. V súčasnosti sa to výrazne prejavuje v postojoch vlády a premiéra. Prejavujú jednoznačný záujem o výhody Európskej únie, financie, bezpečnostné záruky NATO. Pritom sa však nechcú riadiť spoločnými pravidlami Únie.

Premiér jasne koketuje s Ruskou federáciou, živí nádeje na lacný ruský plyn a naftu, odmieta účasť na obrane slobody a demokracie, a tým samým i kresťanstva, pričom sa formálne prehlasuje za katolíka. Jeho chápanie hierarchie hodnôt je problematické. Vidno to i u mnohých katolíckych veriacich a príslušníkoch kléru. U mnohých katolíckych aktivistov sa dostáva rodina a konkrétne ochrana nenarodeného života na prvé miesto, aj keď je vytrhnutá z kontextu sociálneho učenia Cirkvi. Ak Putin urobí v tejto veci vyhlásenie, ktoré sa im pozdáva, sú ochotní akceptovať jeho imperiálne a vojenské aktivity nielen na Ukrajine.

Pred utečeneckou krízou spôsobenou inváziou Ruskej federácie na Ukrajinu sa zdalo, že slovenská spoločnosť je uzavretá a bráni sa základnej kresťanskej povinnosti pomáhať núdznym, a teda aj utečencom. To bola situácia v rokoch 2014/2015, keď sa jednalo o prijatí utečencov z Ázie vyhnaných Islamským štátom. Vláda a médiá ich vykreslili ako potenciálnych teroristov a spoločnosť nastavili negatívnym spôsobom, presúvajúc všetku zodpovednosť na staršie členské štáty Únie. Hlas Katolíckej cirkvi na Slovensku v tom čase nezaznel dostatočne jasne a silno súhlasne s hlasom pápeža Františka.

Utečenecká vlna po napadnutí Ukrajiny Ruskou federáciou vo februári 2022, ktorá sa bezprostredne dotkla Slovenska, ukázala, že slovenská spoločnosť má silné sociálne a kresťanské cítenie. Verejné inštitúcie na ňu reagovali pomalšie ako Katolícka cirkev a jej charita, dobrovoľnícke združenia i jednotlivci. V prvej línii bola Gréckokatolícka cirkev s jej biskupmi. V tom istom čase sa naplno odhalili aj skupiny a politické subjekty polarizujúce spoločnosť svojou  demagógiou. Mnohí utečenci z Ukrajiny si vďaka kresťanskej pomoci našli svoje miesto v slovenskej spoločnosti a zapojili sa aj do života farností.

Utečenecká kríza popri všetkých problémoch sekularizácie, ktoré sa opäť vyplavili na povrch ukázala, že mnohé farské komunity sú skutočne živé, spojila sa v nich iniciatíva jednotlivcov, skupín, rodín a kléru spolu s hierarchiou. Ukázala sa prakticky spoluzodpovednosť všetkých, či v cirkevnej či v občianskej štruktúre.

Zmena synodálnej atmosféry

Synodálny proces  na Slovensku odhaľuje zásadnú zmenu vo vnútornej dynamike Cirkvi. Kým v minulosti boli výsledky synodálnych diskusií (napríklad o rodine) posielané do Ríma bez informovania verejnosti, v uplynulom roku boli tieto výsledky zverejnené priamo na Slovensku. Tento krok odzrkadľuje nárast otvárania sa cirkevnej štruktúry a aktivizácia veriacich zapájať sa do cirkevných rozhodovacích procesov. Zvýšila sa transparentnosť a urobila sa skúsenosť s otvoreným dialógom. Ukazuje to, že cirkevné spoločenstvá reagujú na potrebu verejnej participácie, čo podporuje aj zvyšovanie sebavedomia a angažovanosti  katolíkov.

Domnievam sa, že tento trend možno vidieť aj v kontexte sekularizačných a globalizačných procesov. Netreba ich démonizovať, ale pochopiť ich ako výzvu priniesť hlbšie prežívanie kresťanskej viery.

V ostatnom storočí prešla rodina na Slovensku mnohými zmenami. Manželstvo už nedohodujú rodičia snúbencov, ale oni sami sa slobodne rozhodujú a chcú, aby bolo uzavreté z lásky. Chcú sa osamostatniť od svojich rodičov a žiť spolu s deťmi. Zväčša žijú z dvoch príjmov, obaja  zamestnaní mimo rodiny, čo mení zaužívané chápanie rolí muža a ženy v rodine. Prináša to viac zaangažovania muža v domácich prácach a vo výchove detí. Táto forma manželstva a rodiny je relatívne autonómna a jej výkonom je zabezpečenie predovšetkým emocionálnej stabilizácie, fyzickej regenerácie, vzájomnej pomoci a solidarity, rodenia a výchovy detí.

Kríza manželstva a rodiny súvisí s rozšírením hormonálnej antikoncepcie, oddelením lásky a sexuality, posilnením individualizmu. Zvýšil sa vek sobášiacich sa, rozšírilo sa voľné spolužitie pred sobášom. Medzi katolíkmi je vysoká tolerantnosť rozvodu, tak i u súčasných mladých, aj ich rodičov.

Súbežne s týmto javom sa začali Katolíckej cirkvi rozvíjať formy svojpomoci rodín. Ešte v časoch komunistického prenasledovania vznikli vo farnostiach spoločenstvá rodín, niekedy priamo podporované kňazom, inokedy iba tolerované. Vznikli manželské a rodinné stretnutia, z cudziny boli prinesené manželské rekolekcie, prehĺbila sa príprava na manželstvo a sprevádzanie mladých rodín. Toto dedičstvo prinieslo svoje ovocie v období pandémie covidu-19. V mnohých farnostiach sa uskutočňovali modlitbové, biblické a duchovné stretnutia rodín online. Týmto spôsobom bola umožnené účasť na svätých omšiach vo farnostiach, ktoré sa nemohli sláviť verejne za väčšej účasti veriacich, no účasť online bola bohatá. Priestor internetu sa zaplnil dennými duchovnými zamysleniami kňazov  a rehoľníkov.

Spoločenstvo je sociálny vzťah pripravený podržať človeka v radostných aj v ťažkých situáciách.

Ukázalo sa, že internetové siete môžu byť dobrým pomocníkom pre udržanie a rozvoj života farského spoločenstva. Rozdiel je však v stupni záväznosti. Spoločenstvá online nemajú vážnejšiu záväznosť, sú prakticky sieťami, do ktorých možno kedykoľvek vstúpiť a kedykoľvek z nich vystúpiť.

Reálna sociálna sieť, ktorú tvorí sviatostné manželstvo, kresťanská rodina, štruktúrované farské spoločenstvo ako spoločenstvo spoločenstiev, je záväzná. Nemožno do neho ľubovoľne vstupovať, ani z neho ľubovoľne vystupovať. Krst, ktorým sa vstupuje do Cirkvi, do jej konkrétnej podoby v miestnom farskom spoločenstve, zapája človeka navždy do spoločenstva Cirkvi a tvorí ho údom tajomného Kristovho tela. Tomu záväzku je podobný záväzok sviatostného manželstva, v ktorom snúbenci vstupujú do sviatostného spoločenstva do mojej, alebo do tvojej smrti, v šťastí aj v nešťastí, v zdraví aj v chorobe. V tom sa vyjadruje sila spoločenstva, sociálneho vzťahu, ktorý je pripravený podržať človeka v radostných aj v ťažkých situáciách.

Virtuálny priestor môže slúžiť ako určitá príprava a pomoc v období nemožnosti stretávať sa reálne. Farské aktivity na internete v čase covidu-19 ukazujú, že medzi katolíkmi na Slovensku je živá potreba komunitného života.

Inštitucionálne inovácie a mediácia konfliktov

Mnohé farnosti sú síce právne ustanovené, no v skutočnosti sú len približne spoločenstvom, lebo v ňom chýba vnútorná štruktúra osobných vzťahov, ktorá tvorí podstatu spoločenstva. Na túto skutočnosť poukazujú aj synodálne syntézy zo Slovenska. Odhaľujú zároveň aj druhú stránku veci, a tou je klerikalizmus. Vyskytuje sa aj u mladých kňazov, ktorí obľubujú latinskú liturgiu a prekonané zvyklosti spred Druhého vatikánskeho koncilu. Ukázalo sa to v procese akceptovania apoštolskej exhortácie Amoris Laetitia, najmä ôsmej kapitoly, skrytou i otvorenou kritikou pápeža Františka. Ani v tejto otázke hlas slovenských biskupov neznel dostatočne jasne a silno v súlade s hlasom pápeža Františka. Medzi katolíkmi to vyvolalo kritický postoj k biskupom. Sú tu problémy ale i svetlá nádeje.

Vo farnostiach chýba vnútorná štruktúra osobných vzťahov, ktorá tvorí podstatu spoločenstva.

Okrem tradičných foriem duchovného a komunitného života možno analyzovať aj inštitucionálne angažovanie sa teológie. Ako príklad takejto reakcie na fragmentáciu spoločnosti možno uviesť vznik nového programu na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity, ktorý je zameraný na náboženskú a kultúrnu mediáciu. Je odpoveďou na potrebu zmierňovania konfliktov medzi rôznymi spoločenskými skupinami, ktoré vznikajú v dôsledku rastúcej polarizácie a fragmentácie spoločenského prostredia demagógiou.

Inovatívne prístupy, akými sú digitálne formáty duchovnej komunikácie či online stretnutia, ktoré sa intenzívne rozvinuli počas pandémie covidu-19, tiež ilustrujú snahy Cirkvi prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam a hľadať nové spôsoby udržania a rozvoja komunitného života.

Sumár

Možno povedať, že rastúca fragmentácia a polarizácia spoločnosti prináša reakciu aj zo strany Cirkvi. Zmena synodálnej atmosféry, kde verejnosť zohráva čoraz výraznejšiu úlohu, vedie k transparentnejšiemu a otvorenejšiemu rozhodovaciemu procesu. Situácia nie je čierno-biela, ako by to ukazovala určitá mediálne preferovaná polarizácia, ale je v určitom pestrofarebnom spektre, kde možno zachytiť aj pozitívne prvky kresťanskej odpovede v dialógu a ľudskej solidarity. Je výzvou k dialógu a v zmiereniu.

Redakčne upravené.