Jozef Žuffa: Mediácia lieči rozdelenú spoločnosť aj naše vnútro

Docenta Jozefa Žuffu si pamätáte ako niekdajšieho hovorcu Trnavskej univerzity, ale aj pútnika, ktorý má za sebou Santiago de Compostela, 700-kilometrovú cestu SNP či púť z Bratislavy do Mariazellu. Na verejnosti sa nebál prehovoriť o svojej kríze stredného veku.

Dnes s veľkým zápalom a nadšením predstavuje nový študijný program náboženská a kultúrna mediácia, ktorý od nového akademického roka ponúka Teologická fakulta Trnavskej univerzity. Je presvedčený, že mediácia je správna cesta: pre rozdelenú spoločnosť, rozdelené inštitúcie, ale aj vlastné rozdelené vnútro.

Odmala som chcel ľudí zmierovať. Prehĺbilo sa to počas krízy stredného veku

Máte osobnú skúsenosť s mediáciou a v čom vidíte jej prínos?

Áno, mám. Dokonca na osobnej aj profesionálnej  úrovni. Už ako dieťa som mal silnú túžbu chápať ľudí, zmierovať ich medzi sebou. Nevedel som to vtedy pomenovať ako „mediáciu“, ale dnes si uvedomujem, že som v tom mal veľmi prirodzený záujem. V posledných rokoch sa to vo mne ešte viac prehĺbilo najmä počas obdobia, ktoré dnes hodnotím ako krízu stredného veku. Vtedy som si začal uvedomovať, že sám potrebujem vnútorné zmierenie. Že veci, ktoré som dlho nosil v sebe, potrebujem opäť otvoriť a spracovať. A práve v tomto vnútornom procese som objavil hĺbku mediácie.

Profesijne som sa s mediáciou stretol už v mojej prvej práci po štúdiu – v kórejskej firme. Vzali ma tam ako teológa, lebo chceli niekoho, kto rozumie kultúrnym rozdielom a vie pracovať so vzťahmi medzi zamestnancami. Táto pozícia sa volala špecialista na zamestnanecké vzťahy. Aj v súčasnosti popri práci na teologickej fakulte občas príde ponuka facilitovať rôzne skupiny či už vo farnostiach v rámci pastoračného plánovania, alebo vo firmách pri nastavovaní firemnej kultúry.

Prečo je podľa vás potrebná „mediácia“ práve v prostredí kultúry a náboženstva, ako to aj v názve obsahuje nový študijný program?

Pretože tam to ide hlbšie. Tam sa dotýkame identity. Náboženstvo a kultúra sú priestorom, kde sa formuje naše vnímanie seba, druhých, sveta... a aj Boha. A keď do týchto oblastí vstúpi konflikt, tak to nie je len nezhoda – často z toho ostane vnútorné zranenie. Preto si myslím, že práve tu je mediácia nielen vhodná, ale až nevyhnutná. Navyše, myslím si, že zmierenie sa v kultúre a náboženstve môže spúšťať širšiu reakciu – keď sa uzdraví duchovná vrstva, uzdravuje sa aj psychická a často aj telesná. Som presvedčený ale, že je jedno, na ktorej úrovni mediácia prebehne, uzdravujú sa aj ďalšie vrstvy. 

Mediácia je cesta zmierenia, uzdravovania a rastu. Mediátora potrebujú aj väčšie firmy

Ako vlastne rozumieť pojmu „mediácia“? Je to zmierovanie, hľadanie kompromisov, mimosúdna dohoda?

Chápem mediáciu ako proces. Ako cestu, ktorá sa nedá celkom uchopiť do schém. Je to niečo medzi – medzi dvoma ľuďmi, medzi skupinami, ale aj vo mne. Je to cesta zmierenia, uzdravovania, rastu. Niekedy púšťania očakávaní. Myslím si, že každý človek prechádza mediáciou v nejakej fáze života. Môže to byť u každého na inej úrovni – duchovnej, psychickej alebo fyzickej. Aj keď si to neuvedomuje, je to proces, ktorý nám pomáha nájsť pokoj so sebou a s druhými. U seba ju vnímam predovšetkým ako spomínanie si a prijímanie svojho vnútorného dieťaťa, s jeho radosťami ale aj zraneniami. Čím viacej toto svoje dieťa objavujem, tým viac ma to otvára porozumeniu iných.

Pri pohľade na tento program sa asi prvé vynorí otázka uplatnenia. Dá sa s týmto typom mediácie niečo praktické robiť?

Určite. A nielen „dať sa zamestnať“, ale získať kompetenciu, ktorá sprevádza celý život. Myslím si, že mediačné zručnosti si človek odnesie do akéhokoľvek povolania – či už ako učiteľ, pastoračný, alebo sociálny pracovník, manažér, alebo líder spoločenstva... Ak vieš načúvať, rozumieť dynamike vzťahov a konfliktov, tak máš obrovskú pridanú hodnotu. A navyše – učiť sa mediáciu znamená aj učiť sa byť všímavý a byť viac v prítomnosti.

Predstavme si firmu, kde sa absolvent môže podieľať na riešení konfliktov na pracoviskách a na budovaní kultúry porozumenia. Ako si to ale rozmeniť na drobné? Má firma zamestnať „mediátora“ alebo „manažéra pre dialóg“?

Myslím, že každá väčšia firma už teraz takéhoto človeka potrebuje. Niekedy sú napätia medzi oddeleniami alebo generáciami väčšie než medzi národnými kultúrami. Vidím veľký zmysel v pozícii „špecialistu na komunikáciu“ v náročných situáciách alebo pri kultúrnych rozdieloch, ktorý nie je len hasič požiarov, ale aj niekto, kto vedome kultivuje prostredie porozumenia. Nielen vo firmách – rovnako aj v cirkvách, a miestnych komunitách. Je to fascinujúce, ako sa dajú prepájať aj ľudia, ktorí sú zdanlivo úplne odlišní.

Polarizácia nie je len hrozba, ale aj výzva na vyliečenie

O polarizácii, ktorú má nový študijný program mediácia na teologickej fakulte pomôcť zmierniť, sa dnes hovorí veľa, ale je to skutočne fakt? A ak aj áno, je to nevyhnutne zlé?

Polarizácia tu bola vždy a aj bude. Dnes ju osobitne cítime cez vytváranie nových názorových hraníc, ktoré prechádzajú naprieč rodinami, náboženskými a občianskymi komunitami. Ale dá sa vnímať aj hlbšie – ako hlas niečoho, čo je v nás zranené. A keď sa tým hlasom začnem zapodievať, tak zisťujem, že už to je začiatok uzdravovania. Takže pre mňa nie je polarizácia iba hrozba. Je to aj výzva na hľadanie hlbších úrovní, ktoré nás spájajú, prípadne sú zranené a potrebujú vyliečenie.

Zlodej kričí: Chyťte zlodeja. Prečo o polarizácii a rozdelenej spoločnosti hovoria najčastejšie tí, čo ju sami rozdeľujú?

Možno preto, že to na sebe necítia. Keď človek niečo potláča v sebe, začne to vidieť všade navonok. Keď z akýchkoľvek dôvodov nedokáže polarizáciu riešiť u seba, projektuje ju na druhých. Všetci z nej kúsok v sebe máme. A kým si ju nepriznáme, tak budeme obviňovať len ostatných.

Na konflikty sa pozeráme ako na čosi potenciálne nebezpečné a škodlivé. Konflikt je však často prirodzený a zo stretu názorov či pohľadov môže vzniknúť kvalitatívne lepší výsledok. Máme sa báť konfliktov a priori ako takých? Kedy je konflikt tvorivý a kedy už škodlivý?

Konflikt čoraz viac vnímam ako súčasť života. Myslím si, že každý z nás nesie v sebe konflikt. Keď som si začal uvedomovať svoje vlastné vnútorné napätia, prestal som sa konfliktu báť. Lebo som videl, že keď ho uchopím vedome, keď ho nepretlačím alebo nepotlačím, tak sa z neho vždy niečo naučím. Konflikt nie je nepriateľ – je to sprievodca, aj keď často veľmi náročný.

Teologická fakulta v Bratislave dozrieva a transformuje sa

Teologická fakulta bola vždy otvorené prostredie. V minulých rokoch sa otvorila ešte viac vytvorením nových študijných programov, najprv counselingu, teraz mediácie. Ako vnímate vývoj na fakulty v posledných rokoch? Smeruje to „k lepšiemu“?

Fakulta jednoznačne dozrieva. A poviem to osobne – už práca na príprave tohto programu je pre mňa veľmi transformačná. Nie je to len akademický projekt. To, o čom s kolegyňami a kolegami v tomto programe o dialógu učíme, aj sami už viac rokov realizujeme. Keď som sa začal venovať témam zmierenia, uvedomil som si, že sám nimi prechádzam. A možno práve preto mi to dáva taký zmysel – lebo vidím, aký potenciál má autentickosť v prepájaní, prijímaní a púšťaní. Teší ma, že fakulta sa nebojí ísť týmto smerom.

Patrí teologická fakulta do rodiny fakúlt Trnavskej univerzity?

Áno, aj keď sídlime v Bratislave a ostatné fakulty sú v Trnave. Tú geografická vzdialenosť je cítiť – nie je to každodenný kontakt. Ale zdieľame niečo hlbšie – napríklad to, ako sa univerzita hlási k svojej historickej identite, ku koreňom. Kedysi som si častejšie kládol otázku, či nie je príliš silný dôraz na kresťanský základ. Či to nekriví vedu. Dnes si myslím, že práve toto robí Trnavskú univerzitu jedinečnou – že sa vo viacerých disciplínach pokúša prepájať sekulárne s duchovným. Vždy keď sa to podarí vhodne skĺbiť, takéto prieniky otvárajú dvere do nových tém, prístupov a súvislostí.

Kde je priestor na rozvoj teologickej fakulty? Kam sa dá ešte v budúcnosti posunúť?

Priestor pre rozvoj vidím ho v tom, nech každý robí čo najviac to, čo ho naozaj baví. Zároveň keď sa nebojíme spolupráce. Viacerí sme vo svojej oblasti členmi medzinárodných filozofických alebo teologických grémií, ktoré vytvárajú príležitosti pre rozvoj spoločných tém. Vidím aj potenciál fakulty vstupovať do väčších projektov. Myslím, že dozrievanie fakulty ukáže, kde to funguje a kde nie. Som presvedčený, že fakulta má byť stále viac aktuálna – načúvať dobe, otázkam ľudí. Čím viac to zvládneme, tým dôležitejším prínosom budeme pre jednotlivcov, pre občianske ako aj náboženské komunity.

Netreba s mediáciou začať rovno na samotnej alma mater? Čo by sa napríklad dalo zlepšiť vo vnútornom prostredí univerzity použitím mediácie?

Každá inštitúcia prechádza obdobiami napätia. Aj univerzita. Myslím, že aj v našom prostredí sa dá stále kultivovať priestor pre dialóg medzi rozdielnymi prístupmi a presvedčeniami, ktoré sa môžu vzájomne obohacovať, pritom zároveň podporovať autentickosť každého človeka. Práve mediácia vie vytvoriť ten priestor, kde sa to môže diať. Kde sa nehodnotí, ale predovšetkým počúva. A kde sa jednotlivci ako aj celé skupiny učia stanovovať si svoje hranice.

Čo pre vás osobne znamená aktuálny Jubilejný, Svätý rok zmierenia? Čo by ste chceli počas neho zažiť?

Ja by som to ani nepovedal tak, čo by som chcel zažiť. Skôr viem, čo už zažívam. Mám pocit, že som sa dostal do fázy života, kedy viem tento rok precítiť inak. Uvedomujem si jeho židovský kontext, symboliku – že všetko čo vnímam vo svojom okolí, súvisí s mojím vnútorným zmierením. Pre mňa sa to prejavuje ako cesta spomalenia. Cesta načúvania sebe, druhým, aktuálnemu dianiu. Som presvedčený, že tento rok zanechá stopy – nielen vo mne, ale aj v spoločnosti. Už teraz vidím ľudí, ktorí v sebe práve tento rok otvorili uzdravujúce procesy.

Ak by sme sa mali zamyslieť nad „ideálnou“, zmierenou slovenskou spoločnosťou, ako si ju predstavujete? Aká by mala byť?

Nemyslím si, že zmierená spoločnosť je tá, kde nie sú konflikty. Skôr je to spoločnosť, kde rozdiely nemusia znamenať nepriateľstvo. Kde sa viac počúva. Kde sa nepresviedča, ale rešpektuje. Kde sa veci nerobia pod tlakom, ale z dôvery. A to je spoločnosť, ktorú chcem pomáhať okolo seba vytvárať.

Chcete sa stať sprostredkovateľom zmierenia v spoločnosti? Podajte si prihlášku na mediáciu ešte dnes: Klik TU