Profesor Anton Hajduk: Človek ucelený, mnohostranný
Spomienková pocta kladenia venca Antonovi Hajdukovi, prvému rektorovi obnovenej Trnavskej univerzity, sa uskutočnila vo štvrtok 13. marca 2025 ešte pred slávnostnou inauguráciou nového rektora Miloša Lichnera. Prinášame vám celý príhovor, ktorý pri buste predniesol jezuita Jozef Bartkovjak.
Ctené osobnosti, vážení prítomní,
dostala sa mi česť prehovoriť, ďakujem za túto dôveru. Viacerí z vás nie ste po prvý raz na tejto tradičnej spomienkovej pocte prvému rektorovi obnovenej Trnavskej univerzity. Prof. Anton Hajduk ním bol v rokoch 1992 až 1996.
Narodil sa v Užhorode, od jeho smrti 9. apríla 2005 v Bratislave uplynie už o necelý mesiac dvadsať rokov. Rodisko prof. Hajduka nám dáva príležitosť uvedomiť si presah hraníc, presah úzkych schém. Tak ako stará Trnavská univerzita, aj tá dnešná na svojej pôde združuje ľudí rozličného pôvodu a vytvára spojenie poza hranice.
Prof. Anton Hajduk - všestranná osobnosť intelektuálneho, duchovného i spoločenského života: astronóm, vzdelanec, vedecký bádateľ, pedagóg, mysliteľ, popularizátor vedy, podporovateľ dialógu vedy s vierou, líder, občan. Presvedčený kresťan. Človek ucelený, mnohostranný.
Osviežme si v pamäti ten sympatický výraz tváre, ktorý dokázal zachytiť aj umelec, autor busty. Trojrozmerné „3D“ dielo mlčky odkazuje na štvrtý rozmer, na vertikálu ducha.
Symbolicky pán rektor Hajduk vo vstupnom priestore univerzity zdraví každého, kto vstupuje na akademickú pôdu. S prajným a vizionárskym pohľadom astronóma hľadí na perspektívu dobra v každom človeku, teší sa z každého nového adepta a snaží sa chápať náročnosť práce tých, čo sú zaťažení bremenom zodpovednosti a povinností v akademickej činnosti.
Bol rektorom Trnavskej univerzity, ktorá sa hlási k odkazu svojej veľkej predchodkyne Universitas Tyrnaviensis, ktorá formovala vzdelancov a vedcov v duchu kresťanského humanizmu.
V odôvodnení udelenia čestného doktorátu Trnavskej univerzity prof. Antonovi Hajdukovi v roku 2004 čítame, že tento človek „nielen mimoriadne vynikol svojimi učenými prácami tak v oblasti vedeckého bádania v astronómii, ako aj vyučovania tej istej vedy, ale aj vystupoval ako neohrozený obranca demokracie a horlivý šíriteľ humanizmu a kresťanstva“.
Dnes má ten už spomenutý rodný Užhorod pre nás aj nový význam. Je to symbol, výzva k solidarite s tými, čo trpia pod bombami i sofistikovanými bojovými útokmi, tragickými prejavmi autoritárstva zo strany do seba zahľadeného mocnára, ktorý si nepraje, aby každý národ mal svoje slovo pri spoločnom stole ľudstva.
Občan, kultúrna osobnosť, mysliteľ hľadajúci Stvoriteľa rozpoznateľného za jeho stvorením. Vedec, ktorému záleží aj na serióznej odpovedi na záhadu Turínskeho plátna.
V najnovšej encyklike Dilexit nos (Miloval nás) sa pápež František odvoláva na orientálnu múdrosť, že ak nám niekto prstom ukazuje na oblohe Mesiac, nemáme sa pohľadom upnúť na jeho prst, ale na Mesiac, ktorý nám ten prst ukazuje. (DN 57) Nech náš pohľad nekončí pri trojrozmernej buste, ale pri tom, na čo ukazuje, k čomu nás odkazuje. Ak je podobizeň prof. Antona Hajduka pre nás ako ten prst ukazujúci na niečo významné.
„Základom všetkých metód astronómie je pozorovanie“, čítame v úvode Encyklopédie astronómie, ktorej bol prof. Hajduk spoluzostavovateľom. Pri pozorovaní má však kľúčovú dôležitosť sám pozorovateľ. Človek si potrebuje uznať svoje limity a potrebu korigovať prvé zdanie. V encyklopédii nájdeme pod písmenom A aj heslo „aberácia“:
„Aberácia je zdanlivá odchýlka polohy kozmického telesa na sfére, zapríčinená konečnou rýchlosťou svetla a rýchlosťou pohybu pozorovateľa. Svetlo od kozmického telesa prichádza zdanlivo z iného smeru, ktorý závisí od rýchlosti pozorovateľa...“
Aberácia, skreslený pohľad. Jednostranný, nedostatočne preverený názor. Subjektívne tvrdenie. Ak hviezdy na oblohe vedia byť klamlivé, o čo viac vie byť klamné a vierolomné srdce človeka: „Kto sa v ňom vyzná?“ – pýta sa Žalmista. Platí to zvlášť dnes, v dobe, keď sa s gurážou vyslovujú plytké uzávery odtrhnuté od kritického preverovania, ignoruje sa obetavá a seriózna práca vedy, keď sa hlásajú falošné kauzality, účelovo sa spájajú príčiny s dôsledkami a fabrikuje sa tak úžitková lož, miešajú alebo zahmlievajú sa pojmy ako zločin a trest, agresor a obeť.
Myslím si, že dnes by pán rektor Hajduk asi nástojil na zodpovednom a dôslednom interpretovaní stavu spoločnosti. Na vernosti cieľu, ale aj na dôslednom štúdiu aberácií a ilúzií. Aby naďalej platilo, že vaše áno nech je áno, a vaše nie nie.
Astronomické observatórium starej Trnavskej univerzity svojho času navrhol páter Maximilián Hell zo Spoločnosti Ježišovej. Tunajšia hvezdáreň začala fungovať v akademickom roku 1755/56. Výsledky pozorovaní boli pravidelne publikované v astronomickej ročenke – prvom vedeckom časopise v Uhorsku – Observationes astronomicae in observatorio collegii academici Tyrnaviae.
Môžeme si pri tejto príležitosti dnes položiť otázku: Ako nás vidí nebeský pozorovateľ? Oči tejto busty prof. Hajduka nám môžu symbolizovať ten najvyšší rozmer pozorovania, a ten je bez aberácií.
Nech je to tak, že ľudská dobrota vyžarujúca z tváre prof. Hajduka zakaždým povzbudí k pozitívnym myšlienkam okoloidúceho študenta, učiteľa, pracovníka univerzity, aj jej rektora. Busta je dielo „3D“, ale my v nej skúsme vnímať aj ten vyšší rozmer, to „4D“, tú Božiu iskru vloženú do človeka, cieľ ľudského bytia, večný život, transcendenciu, dušu, vzťah, ktorý presahuje časopriestor.
Hovoríme o hodnotách trvalých, ktoré sa vteľujú v čase a priestore, stávajú sa realitou v pote tváre, v trpezlivosti lásky, v nezištnej tvorivosti, v odpúšťaní a v obete. Vždy platí to známe: „po ovocí ich poznáte“, spoznáte, či sú to hodnoty pravé. Nech nám nechýba láska ako ochota sprostredkovať tieto hodnoty ďalej, ďalším generáciám ľudí.
P. Jozef Bartkovjak SJ, predstavený jezuitskej komunity v Trnave
Pôvodne vyšlo 20.3.2025, aktualizované 9.4.2025
