Martin Sentiváni, hviezda najväčšej veľkosti
Spomedzi rektorov a profesorov historickej Trnavskej univerzity vyniká ako hviezda najväčšej veľkosti vedec, editor, pedagóg a organizátor vedeckého života Martin Sentiváni (Svätojánsky, Sentiványi; 1633 – 1705).
Tento rodák z Liptovského Jána vstúpil do Spoločnosti Ježišovej v roku 1653 v Leobene a odvtedy smerovali jeho kroky za vlastným vzdelaním aj vzdelávaním mládeže do celej Európy.
Po absolvovaní noviciátu a jednoročnom vyučovaní gramatiky v Trnave pokračoval v štúdiu filozofie na univerzite vo Viedni, v teológii sa vzdelával na Trnavskej univerzite a študentské roky ukončil opäť vo Viedni.
Počas pedagogickej kariéry pôsobil ako profesor matematiky v košickom kolégiu, ako vicerektor kolégia a profesor hebrejčiny vo Viedni, v Trnave vyučoval matematiku, filozofiu, kazuistiku a hebrejčinu, ktorú prednášal aj v Štajerskom Hradci.
Sentiváni stál na čele viedenského Pázmanea a jeden rok prednášal aj v Mníchove. Najväčšiu časť života však strávil na univerzite v Trnave, kde okrem pedagogickej činnosti pôsobil v mnohých univerzitných funkciách a ako dekan stál na čele filozofickej i teologickej fakulty, kde sa venoval biblickým vedám.
Počas 22 rokov, v ktorých zastával funkciu prefekta akademickej tlačiarne, sa trnavská kníhtlačiarenská dielňa stala moderným a flexibilným vydavateľským strediskom s inovovaným vybavením a umiestnením v novopostavenej budove kolégia.
Ako cisársky cenzor bol autorom novej koncepcie vydávania kníh, ktorá smerovala k vydávaniu literatúry pre všetky spoločenské vrstvy. Redigoval a vydával trnavské kalendáre i vedeckú ročenku Ephemerides.
Jeho organizátorský talent sa prejavil tak v postavení chrámu v Bielom Kostole, ako i v usporiadaní a skatalogizovaní univerzitnej knižnej zbierky, ktorá obsahovala údaje o 5331 knihách.
V rokoch 1691 až 1693 stál ako rektor na čele Trnavskej univerzity.
Pôsobivá je aj Sentivániho vedecká činnosť. Je autorom 56 vydaných prác a veľkého množstva kratších textov, ktoré uverejňoval v kalendároch a ročenkách. K jeho najvýznamnejším prácam patrí encyklopedické dielo Curiosora et selectiora variarum scientiarum miscellanea (Trnava, 1689 – 1772), ktoré predstavuje súhrn súvekých vedeckých poznatkov najmä z prírodných vied.
Minerálnym a termálnym prameňom sa venoval v rozprave De admirandis virtutibus et proprietatibus lacuum... (Trnava 1689), v ktorej zosumarizoval dovtedajšie poznatky o vodách a venoval sa aj balneológii hlavne na území dnešného Slovenska.
Angažoval sa tiež v astronómii, svoje pozorovania zaznamenával v tabuľkách a názory zverejňoval v ročenkách, odmietal však Kopernikove názory. Zaoberal sa aj fyziológiou oka a svoje zistenia aplikoval v optike.
V oblasti historiografie zastával názor o nenadradenosti jediného národa nad ostatnými a v diele Consulatio saluberrima (Trnava 1704) prezentoval svoje názory na náboženskú jednotu v Európe, ktorú považoval za prostriedok ukončenia vojen i politických sporov.
Obhajoval postavenie Slovákov v Uhorsku aj Slovanov v Európe, bránil ich autochtónnosť na území medzi Karpatmi a Tisou. Vysoko hodnotil misijnú činnosť Cyrila a Metoda na Veľkej Morave a slovenčinu považoval za bohatú reč, zaoberal sa tiež etymológiou pomenovaní.
Ako editor pomáhal Srbom i Rusínom pri vydávaní katechizmov (tzv. glagolské katechizmy) a podujal sa aj na prípravu nového vydania uhorského práva.
Jeho mnohostranné vedecké i organizátorské dielo možno považovať z hľadiska profilácie univerzity na konci 17. storočia a jej vedeckého smerovania za priekopnícke a jedinečné.
Až do konca života sa venoval vedeckej práci a zachoval si jasnú myseľ vzdelanca. Na večnosť odišiel v meste, kde tak dlho pôsobil a pomáhal budovať univerzitu, v Trnave.
Vyšlo v časopise Universitas Tyrnaviensis 2/2012. Redakčne upravené.
Literatúra: HOLOŠOVÁ, Alžbeta: Rektori Trnavskej univerzity 1635 – 1777, 1992 – 2008. Trnava: Trnavská univerzita 2009, s. 44n. Slovenský biografický slovník, zv. V. Martin: Matica slovenská 1992, s. 206n
